Ste predsedníčkou OZ špirituála Jána Čarnogurského. Aké ciele má toto združenie?
Cieľom nášho OZ je šíriť dobré meno kňaza Jána Čarnogurského, šíriť jeho mravný odkaz pre súčasnú spoločnosť a dôslednejšie spoznávať jeho život a dielo. Presné ciele sú uvedené v Štatúte nášho OZ a sú zverejnené aj na internetovej stránke združenia: carnogurskyjan.sk
Je známe, že ste sa zaoberali životom a čnosťami tohto kňaza. Ktoré čnosti si u neho najviac ceníte a ktoré by nemali chýbať dnešným kňazom, ale i ostatným kresťanom?
Vlastností a čností, ktoré si u neho vážim, je viac. Ale azda najviac ma oslovuje jeho láska k chudobe, ktorú nechápe ako bezduchú nemajetnosť, ale ako slobodu od hmotných dobier. Čiže nemajetnosť a kresťanská čnosť chudoby nie sú totožnými pojmami. Čnosť chudoby spočíva nielen v skromnom správaní, ale predovšetkým je to vnútorná sloboda človeka od hmotných statkov. A potom kňaz Ján Čarnogurský mi v mnohom pripomína súčasného Svätého Otca Františka. Lebo Ján Čarnogurský bol od roku 1927 členom III. Rádu sv. Františka a vtedy prijal aj rehoľné meno František Assiský. Často chodil bosý, čo nezabudol pripomenúť aj jeho bohoslovec zo Spišskej Kapituly Janko Silan po jeho náhlej smrti v roku 1938, kedy ho vo svojej básni nazval „Prostáčikom Božím“, ktorý „ …do neba išiel pešky a bosý.“ Aj sv. Františka Assiského nazývali „prostáčikom Božím“ a aj on chodieval bosý. Pre kňazov je Ján Čarnogurský vzácnym príkladom skutočnej zbožnosti a vernej služby svojmu kňazskému povolaniu. Aj dnes predsa potrebujeme dobrých a svätých kňazov a modlíme sa, aby takými aj skutočne boli.
Písali ste dizertačnú prácu o heroických čnostiach kňaza Jána Čarnogurského. Čo bolo cieľom tejto práce?
Čaro dizertačnej práce spočíva v tom, že ide o vedecké bádanie a tak nikdy presne neviete, k čomu sa vlastne dopracujete a aké budú výsledky práce. Skúsila som to na príklade kňaza Jána Čarnogurského. Postupne a systematicky sa predo mnou objavovali črty jeho osobnosti, jeho nábožnosť, jeho bezvýhradná viera a dôvera v Pána Boha, jeho láska k pastoračnej práci na spáse nesmrteľných duší, jeho obetavosť a jednoduchosť v prístupe k ľuďom. Bolo to objavovanie prvkov svätosti na príklade života konkrétneho človeka, skúmanie, či spĺňa eventuálne kritéria pre možný proces beatifikácie. Toto systematické odkrývanie svätosti v živote konkrétneho človeka súčasný prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Angelo Amato nazval hagiografickou katechézou. V katechetickej a pedagogickej oblasti túto metódu možno použiť aj pri vyučovaní náboženstva, ktoré sa stáva takto pútavým hľadaním dobra v človeku, nie iba memorovaním nejakej učebnej látky. V prípade kňaza Jána Čarnogurského sa napokon ukázalo, že ak by začal proces jeho beatifikácie, je veľká pravdepodobnosť, že by skončil úspešne.
PaedDr. Anna Dudová, rod. Nedoroščíková, PhD., vyštudovala Pedagogickú fakultu Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 2011 obhájila dizertačnú prácu z hagiografickej katechézy pod názvom Heroické čnosti Jána Čarnogurského. Bola jednou zo zakladateľov Občianskeho združenia špirituála Jána Čarnogurského a v súčasnosti je jeho predsedníčkou. Je vydatá, má tri deti
-jd-
Najnovšie komentáre