Rektor spišského seminára o kňazovi Jánovi Čarnogurskom

Vážený pán rektor, vážený pán profesor Jarab. Stojíte na čele kňazského seminára v Spišskej Kapitule, kde v rokoch 1936-38 pôsobil ako špirituál kňaz Ján Čarnogurský. Ktoré z vlastnosti tohto kňaza by ste zdôraznili pre súčasnú generáciu bohoslovcov a kňazov?

Niekedy sa mi zdá vhodnejším  vyjadriť kerygmu – obsah života druhého príkladom, hlavne ak už sme časovo vzdialený od jeho života. A tak dnešnej generácií seminaristov, kandidátom na kňazskú službu pripomínam život otca špirituála Dr. Jána Čarnogurského ako harfu: každá jej struna je ladičom presne naladená na svoju hodnotu a preto vydáva pod rukami umelca nádhernú melódiu. To „naladenie“ je naša dispozícia, ktorou sa denne ponúkame Pánovi, Darcovi nášho života a povolania. Tí veľký naši svedkovia viery i života nás učia, a hodnota ich života je pre nás svedectvom, prečo „sa to oplatí“! Život, dielo, služba Dr. Jána Čarnogurského jasne podáva svedectvo, prečo sa oplatí byť usilovným (stačí sa pozrieť na roky jeho štúdia…), pokorným a chudobným po vzore sv. Františka, poslušným (aj on mal svoje chvíle skúšok napr. na kaplánke v Kežmarku), verným v službe, obetavým za druhých (jeho nočné adorácie v seminárskej kaplnke, ktorá susedila s jeho bytom…).

Som rád, že v ostatných rokoch (2011) sa nám jeho život stal bližší: Dr. Anna Dudová, PhD. zozbierala základný materiál o jeho živote a priblížila nám ho v knihe „Heroické čnosti Jána Čarnogurského“. Sme jej za to vďační. Táto kniha je zdrojom mnohého poučenia i poznania života Dr. Jána Čarnogurského, ale hlavne je odpoveďou na otázku, ktoré vlastnosti zo života tohto ctihodného kňaza sú príkladom pre dnešnú generáciu bohoslovcov a kňazov.

A rád by som poukázal ešte ne jeden konkrétny bod, dôležitý v živote každého kňaza a to je deň jeho kňazskej vysviacky. U Dr. Jána Čarnogurského fascinuje, ako sa zodpovedne a vo veľkej dôvere v Božiu milosť a pomoc pripravoval na túto chvíľu. Na kňaza bol vysvätený v Ríme, na sviatok sv. Petra a Pavla v r. 1928. Na kňazskú vysviacku sa veľmi tešil, najmä preto, že bude môcť sláviť nekrvavú obetu Nového zákona a v slabých ľudských rukách bude smieť držať  Ježiša vo Sviatosti Oltárnej, ako to napísal svojej krstnej matke z Ríma.  Z jeho listov, ktoré písal počas rímskych štúdií vidno ako zrelo uvažoval o moci a daroch, ktoré zveruje Pán Boh kňazom, keď do ich rúk vkladá svojho jednorodeného Syna, večného ako On sám, a vo všetkom mu rovného! Že vkladá do rúk kňaza všetky svoje poklady, sviatosti a milosti. Že kňazom zveruje duše, ktoré vykúpil svojou vlastnou krvou. Vkladá kňazom do rúk nebo, ktoré kňaz môže iným otvoriť, alebo zavrieť. Ako by teda mohol kňaz byť nevďačnýza toľké vyznačenie a lásku tým, žeby kňaz žil nesväto, hriešne, urážajúc Božiu česť? Toto je základný motív lásky v živote kňaza, ktorý začína i končí každý môj deň: Ako by som mohol byť nevďačný Bohu i toľkým ľuďom?!

Pred pol rokom ste slávili ako hlavný celebrant a kazateľ v jeho rodisku a pri jeho hrobe v Malej Frankovej, aké ste mali dojmy z tohto duchovného podujatia a ktoré boli hlavné myšlienky Vašej kázne?

Pre úctu k Dr. Jánovi Čarnogurskému je dôležité, aby sme si pripomínali hlavne výročné dni – udalosti z jeho života. Pravidelne sa to koná v blízkosti jeho hrobu v jeho rodnej obci, v kostole sv. Jozefa. Minulý rok to boli „okrúhle“ jubileá a to 75. rokov od jeho smrti (1.7.1938 v Levoči) a 85. rokov od jeho kňazskej vysviacky v Ríme (29.6.1928). Zásluhou miestneho duchovného otca, pána starostu a hlavne Mons. prof. Jána Dudu zišlo sa pekné spoločenstvo rodákov, ale aj veriacich z okolia a nás kňazov (hlavne rodákov zo Zamaguria) pri jeho hrobe na spomienkovej slávnosti a rovnako pri slávení sv. omše. Mal som tu česť byť hlavným celebrantom. V kázni som uviedol, že práve naša generácia je vďačná bl. Jánovi Pavlovi II. za to, že v „Novo millenio ineunte“ nám dal návod ako jubilovať – ako ďakovať. A tak aj pre nás spomienka života Dr. Jána Čarnogurského sa stala dôvodom našej vďačnosti Pánu Bohu, ďalej pripomenutím hodnoty  života, služby a diela Dr. Jána Čarnogurského a hlavne povzbudením, ako v sebe uložiť odkaz jubilujúcej hodnoty.  Použil som vtedy jeden fenomén, ktorý ma naučil prof. Ladislav Hanus (Rozprava o kultúrnosti) a volám ho „fenomén čara všednosti“. „Fenomén čara všednosti“ nám pomáha vidieť v hodnotovom rebríčku každodenné, všedné, banálne veci a udalosti v inom svetle. Tak ako to dokázal Dr. Ján Čarnogurský. Z jeho života a z jeho skutkov vyžarovala nevšedná všednosť a prinášala ono čaro jeho života. Za všetko spomenul som len jeden zápis v jeho poznámkach. Bol to záver jeho osobného rozjímania o Panne Márií, ktorej bol veľkým ctiteľom: „Matka Božia, vypros mi tu milosť u svojho Syna, až ma povolá z pozemského života, aby som odovzdal svoju dušu svojmu Spasiteľovi v blízkosti tvojho chrámu.“ Pri pešej púti do Levoče 30.6.1938 pri jednej z kaplniek na ceste na Mariánsku horu odpadol (zrejme následkom úpalu) a 1.7.1938 o 2.00 hod. skončil svoj pozemský život v levočskej nemocnici. Mal 34 rokov. Odkaz hodnoty života Dr. Jána Čarnogurského je v tom, že on pre svoju generáciu uchoval a živil pamiatku Boha, že ju uchoval v sebe a dokázal ju prebudiť v druhých.

Napokon azda smelá otázka: ak hľadíte na život tohto kňaza a dobrého človeka, pripúšťate možnosť procesu jeho blahorečenia?

Odpoveď je veľmi krátka a jednoznačná: Áno! Uvedomujem si pri tom, že celý proces blahorečenia je cirkevný proces, ktorý nesie všetky známky zodpovedného rozhodovania. Preto niekedy trvá aj roky. Mons. prof. Ján Duda v spomínanej knihe o heroických čnostiach Dr. Jána Čarnogurského napísal: „Svätosť je sviecou, ktorá musí byť postavená na svietnik, musí byť soľou tejto zeme: svätý človek nepotrebuje byť sám pre seba kanonizovaný, ale my veriaci a svet to potrebuje, aby v svätosti človeka sme dokázali rozpoznať Božiu tvár.“

Mons. Prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. je známou osobnosťou na Slovensku i v zahraničí. Od roku 1990 je rektorom Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule, vysokoškolským profesorom, členom mnohých univerzitných vedeckých rád, členom a podpredsedom Akreditačnej komisie pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky.

– jd –