Božská čnosť viery sa u veriaceho človeka prejavuje modlitbou, rozjímaním nad Božím slovom a tajomstvami viery, prijímaním sviatostí a osobitne Eucharistie, ale aj mariánskou úctou a vôbec úctou k svätým.
Kňaz Ján Čarnogurský bol mužom modlitby. Zachovali sa jeho listy, ktoré písal svojej krstnej pani Márii Čarnogurskej do Spišskej Belej. V týchto listoch spomína aj svoje modlitby, ktoré si príklade každodenne vykonával. Dosvedčujú to jeho vlastnoručne napísané vyjadrenia ako „denne posielam svoje modlitby pred Boží trón“, „vždy budem prosiť milého Ježiška…“ alebo „…až si zas budem môcť pokľaknúť v bazilike sv. Petra pri hrobe tohto apoštola alebo pri hrobe sv. Pavla v jeho bazilike či pri hroboch iných svätých mučeníkov, tam všade sa za Vás pomodlím…“. Existujú svedectvá, že kňaz Ján často a jeľmi rád trávil svoj čas v modlitbe pred bohostánkom. Je zachované svedectvo jeho spolurodáka kňaza Jozefa Voščeka, ktorý vydal svedectvo o tom, že Ján ako kaplán v Kežmarku v noci vstal a strávil dlhý čas pred bohostánkom v modlitbe (porov. A. Dudová, Heroické čnosti Jána Čarnogurského, Kežmarok 2011, str. 163). Podľa jeho priateľa a kňaza Mons. Jozefa Kapalu, si Ján Čarnogurský priniesol túto prax nočnej modlitby pred Eucharistiou z Talianska z Monte Verna, kde otcovia Františkáni prerušujú nočný spánok a o polnoci idú k miestu, kde sv. František Assiský dostal stigmy (J. Kapala, Prečo môj biskup plakal? in: Slovenské hlasy z Ríma, SÚSCM, Rím 1972).
Ján Čarnogurský bol úprimným mariánskym ctiteľom
Krstnej Márii Čarnogurskej píše, že „hodne času tu venujeme modlitbe, rozjímaniu a návšteve mariánskych kostolov, ktorých je v Umbrii mnoho“ (A. Dudová, str. 164). Sestrička Kongregácie Dcér Božskej lásky Augustína Mária Štanclová vydáva svedectvo, že o nájdení sochy Panny Márie s Ježiškom v súčasnej bazilike sv. Kríža v Kežmarku, ale aj o jeho nábožnosti a úcte k Panne Márii, ako aj o úcte k svätým (in: Dudová, str. 164). Opäť v liste Márii Čarnogurskej píše, že pri príležitosti 200. výročia vyhlásenia sv. Alojza za svätého, „väčšinu dňa trávi v kostole a osobitne v kostole, kde je hrob sv. Alojza“ (in: Dudová, str. 164). Okolnosti nájdenia sochy Panny Márie v kežmarskom kostole sv. Kríža (terajšej bazilike) sú rozpísané podrobnejšie u Anny Dudovej (str. 185-186).
Bol kňazom svätého života na výške svojho povolania
Jedným z prejavov svätosti je aj zodpovedné a príkladné plnenie svojich kňazských úloh a povinností. Ján nebol na mnohých kňazských staniciach a zomrel mladý, ale aj tak všade kde bol možno nájsť rukolapné svedectvá o tom ako príkladne vykonával svoju kňazskú službu. V Kežmarku dlhé roky pôsobil ako farár kanonik Janečko. Jeho kapláni obvykle sa venovali filiálkam ako napr. Malý Slavkov alebo Rakúsy. Ján Čarnogurský ako kežmarský kaplán pôsobil skutočne výnimočne práve vďaka svojej nábožnosti a príkladnému plneniu svojich kňazských povinností. O tom dosvedčuje napr. rodina Štanclová z Malého Slavkova alebo v obecnej kronike v Rakúsoch miestny učiteľ opísal príkladné pastoračné pôsobenie kaplána Čarnogurského a dodal: „kiežby sme mali dostatok takýchto kňazov“. Kaplán Ján Čarnogurský sa nachádza aj medzi osobnosťami mesta Kežmarok (vydanie z roku 2009).
Záver
Ján Čarnogurský bol človekom modlitby. Miloval modlitbu, lebo miloval svojho Boha nadovšetko. Miloval Krista aj vo svojom kňazskom povolaní, preto plnil svoje kňazské úlohy s milujúcim srdcom. V Pánovej vinici nebol iba nájomníkom, ale skutočným pracovníkom. A veriaci jeho lásku k Bohu v ňom rozpoznali a preto si ho vážili a mali v úcte.
Fotka prevzatá z www.farakežmarok.sk Túto sochu Panna Márie s Ježiškom objavil pán kaplán Ján Čarnogurský počas svojho pôsobenia v Kežmarku.
Autor: Anna Dudová
Najnovšie komentáre