Básnik Janko Silan nazval kňaza Jána Čarnogurského svätcom

silanBásnik Janko Silan (vlastným menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre. Po štúdiu gymnázia v Nitre (1928-1936) ho spišský biskup Ján Vojtaššák prijal do Kňazského seminára a na Vysokú školu bohosloveckú v Spišskej Kapitule. Chcel byť kňazom a skúšal to v Nitre i Trnave. Mal však veľmi slabý zrak a v tom bol problém. Sám o sebe píše takto: „Teda taký žobráčik sa chcel stať kňazom… Ach, aké to bolo ťažké… U misionárov ma odmietli (rozumej: Verbistov na Kalvárii v Nitre), do seminára neprijali nikde. Až keď ma najdôstojneší pán biskup Pavol Jantausch videl náhodou odpoludnia plakať na kameni na kvadrume trnavského seminára, zo súcitu ma prijal. Pravda, o poldruha roka ma prepustili. Až po mature zablúdil som aj na Spiš a tu ma najdôstojnejší pán biskup Ján Vojtaššák prijal za bohoslovca s poznámkou: Veď aj pápež je krátkozraký…“ (J. Paštéka: Pozvanie do poézie Janka Silana, in: Súborné dielo Janka Silana, zväzok prvý, Lúč, Bratislava 1995, str. 7). Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Ždiari a v Liptovskom Hrádku a potom od roku 1949 farárom vo Vážci až do svojej smrti v roku 1984.

Janko Silan a Ján Čarnogurský sa osobne poznali

V Spišskej Kapitule básnik Janko Silan strávil dva roky s Jánom Čarnogurským, ktorý v Kňazskom seminári v rokoch 1936-1938 pôsobil ako špirituál a na Vysokej škole bohosloveckej ako profesor morálnej a pastorálnej teológie. Keď Ján Čarnogurský prišiel na Spišskú Kapitulu v roku 1936 mail iba 32 rokov. Janko Silan prišiel na Spišskú Kapitulu v tom istom roku ako jeho špirituál a hoci mal o 10 rokov menej, obaja si veľmi porozumeli. Totiž, Jako Silan nerád písal príležitostné básne na objednávku, Svedčí o tom Ladislav Hanus a citoval Silana, ktorý raz povedal: „či na to som, aby som na rozkaz strúhal básne?“ (L. Hanus, Jozef Kútnik Šmálov: život, činnosť, tvorba, Poprad 1992, str. 151-152). Ale tvoril aj príležitostné básne, ktoré však vyšli priamo z jeho srdca (porov. J. Paštéka, in: Súborné dielo Janka Silana, zväzok druhý, Lúč, Bratislava 1996, str. 290). A tu sa žiada uviesť, že o nijakom svojom seminárskom predstavenom Silan nepocítil vo svojopm srdci potrebu napísať báseň, ale jedinou výnimkou bol práve špirituál a profesor Ján Čarnogurský. Iba o ňom napísal báseň, ktorá vytrýskla z hĺbky básnikovej duše. V roku 1938 napísal báseň Prostáčik Boží s podnadpisom Za vdp. Dr. Jánom Čarnogurským. Táto báseň sa nachádza v druhom zväzku jeho súborného diela, str. 100. Editor súborného diela Janka Silana PhDr. Július Paštéka napísal, že Janko Silan napísal túto báseň z hlbokého vnútorného popudu pri „náhlom skone uctievaného kňaza“ (Súborné dielo, zväzok druhý, str. 290). Ján Čarnogurský zomrel 1. júla 1938 v Levoči iba 34-ročný.

Báseň „Prostáčik Boží.  Za vdp. Dr. Jánom Čarnoguským“

Názov básne „Prostáčik Boží“ vysvetlil sám Janko Silan v prvej slohe: „…bo tak žil jak svätý František a tak aj dokonal“. Jasne a zrozumiteľne prirovnak život a smrť Jána Čarnogurského k životu a smrti sv. Františka Assiského. Lebo práve sv. Františka z Assisi nazývali Božím prostáčikom, lebo jeho viera v Pána Boha bola nekomplikovaná a jednoduchá a taký bol aj jeho život. A bol Boží, lebo telom i dušou patril celý Pánu Bohu. Obsah básne je priam mystický. Janko Silan sa vyjadruje o Jánovi Čarnogurskom veľmi otvorene. Hovorí o jeho „bielej (čistej) duši“, ktorá „odletela k Ježišovi“, o tom, že „sám Pán Boh si ho obľúbil“. A nazýva ho „podstata nevinnosti„, „taký prostý a taký svätý„. Báseň končí vyjadrením, že Ján Čarnogurský už spieva iste svojimi oslávenými ústami „medzi cherubínmi“. Je isté, že v básni je silne podčiarknutý františkánsky aspekt svätosti kňaza Jána Čarnogurského. Netreba zabudnúť, že Ján Čarnogurský v roku 1926, ešte v Taliansku, vstúpil do tretieho rádu sv. Františka Assiského a v jeho živote dominovala láska k chudobe a jednoduchosti. Básnik Janko Silan ako hĺbavý duch to jednoznačne vybadal a vo svojej básni aj vystihol. Veď nie pre nič a za nič ho nazýva „Bohom obľúbeným“ a „svätým“ a nachádzajúcim sa „medzi cherubínmi“. Autorka knihy Heroické čnosti Jána Čarnogurského píše, že „Františkánska spiritualita je u Jána Čarnogurského preukázateľná. Spomína to jeho spolužiak z rímskych štúdii Mons. Jozef Kapala, básnik a kňaz Janko Silan, Mons. Viktor Trstenský a iní. A dokazuje to aj spôsob jeho osobného života v chudobe, nábožnosti a úcte spôsobom, ktorý je typický pre život sv. Františka z Assisi“ (A. Dudová, Heroické čnosti Jána Čarnogurského, Kežmarok 2011, str. 156).

Záver

Nuž, takto videl básnik Janko Silan špirituála Jána Čarnogurského. Takto vyhodnotil jeho život: je to život svätca! Ako správne o Silanovi napísal Mikuláš Šprinc: „Silan je pokorný odhaľovač všetkého, čo stvoril Boh a dobre stvoril“ (in: Súborné dielo, zväzok druhý, str. 12).

Odporúčanie

Odporúčame čitateľom prečítať si báseň Janka Silana Prostáčik Boží, Za vdp. Dr. Jánom Čarnogurským v J. Silan, Súborné dielo, zväzok druhý, Lúč, Bratislava 1995, str. 100 alebo v A. Dudová, Heroické čnosti Jána Čarnogurského, Kežmarok 2011, str. XXX.

Použitá literatúra:
J. SILAN, Súborné dielo, 3 zväzky, (editor: PhDr. Július Paštéka), Lúč, Bratislava 1995-96. A. DUDOVÁ, Heroické čnosti Jána Čarnogurského, Kežmarok 2011. L. HANUS, Jozef Kútnik Šmálov: život, činnosť, tvorba, Poprad 1992.

Obrázok prevzatý z baila.net

Autor: Ján Duda

Jeden komentár k Básnik Janko Silan nazval kňaza Jána Čarnogurského svätcom

  • Ján Duda  píše:

    Janko Silan bol vzácnym človekom a nábožným kňazom. Preto na katolícku faru do Vážca chodievali mnohé osobnosti Slovenska.

Napísať odpoveď pre Ján Duda Zrušiť odpoveď