Ján Čarnogurský sa narodil v Malej Frankovej 10. januára 1904. Pokrstený bol vo Veľkej Frankovej 20. januára 1904, krstil ho tamojší kňaz František Háber a jeho krstnými rodičmi boli Jakub Kromka a Mária Kromková. Matka špirituála Čarnogurského Mária, rod. Weiszova sa narodila vo Veľkej Frankovej 3. mája 1877 a zomrela v Malej Frankovej 8. septembra 1949, kde je aj pochovaná na miestnom cintoríne. Špirituálov otec Ján Čarnogurský, narodený 18. mája 1872, bol richtárom v Malej Frankovej. Zomrel 24. júla 1947 a pochovaný je v rodnej obci vedľa svojej manželky. Špirituál Ján Čarnogurský mal sedem súrodencov, piatich bratov a dve sestry. Najstaršia bola Alžbeta (1899 –1985), vydala sa za Nováka do Vrbova, neskôr sa presťahovali s rodinou do Bratislavy – Prievozu. Druhý v poradí bol František, ktorý zomrel ako dieťa, mesiac po svojom narodení. Tretím Jánovým súrodencom bol Valent (1902 – 1969), ktorý sa oženil sa s Annou Kalafutovou a ostal doma na hospodárstve. Piatym bol Jozef (1906 – 1986), ktorý sa oženil s Máriou Štefaňákovou zo Spišskej Starej Vsi, kde aj zostali bývať. Ďalší brat Pavol (1908 – 1993), politik a poslanec snemu Slovenského štátu, oženil sa s Kristínou Fašungovou a žili v Bratislave, pochovaní sú obaja na cintoríne v Malej Frankovej vedľa svojho brata kňaza Jána. Sestra Jána Čarnogurského Žofia (1910 –2000) sa vydala za Jakuba Petrasa z Veľkej Frankovej a presťahovala sa s rodinou do Kežmarku. Najmladším synom Jána a Márie Čarnogurských bol Jakub (1912 – 1985), pôsobil ako učiteľ, oženil sa s Editou Dulovičovou zo Spišskej Novej Vsi, kde neskôr aj žili.
Štúdia na Slovensku
V Malej Frankovej Ján Čarnogurský navštevoval dedinskú základnú školu. Potom študoval na maďarskom gymnáziu v Podolínci a potom vstúpil do malého seminára v Levoči, malý seminár ukončil maturitou v Banskej Bystrici v školskom roku 1922/23. Hneď po maturite spišský biskup Ján Vojtaššák sa rozhodol Jána Čarnogurského poslať na štúdia do Ríma.
Štúdia, sľuby a vysviacka v Taliansku
V Ríme býval v českom kolégiu Bohemicum, ktoré bolo umiestnené v priestoroch nemeckého seminára a hospicu Santa Maria dell’Anima. Alumni navštevovali najprv prednášky na pápežskom Kolégiu sv. Urbana (tal. Collegio Urbano), ktoré sídlilo v paláci Propaganda Fide na Piazza di Spagna. Až v roku 1926, počas pontifikátu pápeža Pia XI., sa Kolégium sv. Urbana sťahovala na Gianicolo pri Vatikáne. V decembri 1926 Ján Čarnogurský prijal nižšie svätenia v Lateránskej bazilike v Ríme.
Počas rímskych štúdií sa Ján Čarnogurský stal členom Tretieho rádu Menších bratov čiže Minoritov (OFM čiže Ordo fratrum minorum). Obliečku mal 4. októbra 1926 v Trevi v Umbrii a do rádu ho v Assisi prijímal 24. októbra 1927 Andrej Malenci OFM. Ako rehoľné meno si zvolil meno František – Assiský.
Ján Čarnogurský bol usilovný a svedomitý študent. Študoval dva roky filozofiu a štyri roky teológiu, v štúdiu dosahoval veľmi dobré výsledky. Dňa 04. novembra 1925 dosiahol v Pápežskom gregoriánskom kolégiu sv. Urbana v Ríme ako 21-ročný doktorát z filozofie a o štyri roky neskôr, 4. júna 1929, doktorát z teológie.
Vysvätený za kňaza bol v Ríme 8. júla 1928, na primičnú svätú omšu však musel rok počkať, mal ju až po návrate domov. Po rokoch v Ríme sa vrátil domov v sobotu 6. júla 1929, deň pred primičnou svätou omšou. Primičná svätá omša sa konala 7. júla 1929 v kostole vo Veľkej Frankovej.
Pastoračné pôsobenie v Kežmarku
Po svojom návrate domov a po svojej primičnej svätej omši v Malej Frankovej bol novokňaz ThDr. Ján Čarnogurský dňom 1. júla 1929 ustanovený za kaplána do Kežmarku. Vyučoval náboženstvo a venoval sa mládeži, nacvičoval s nimi divadlo i kostolný spev. Hneď od začiatku svojho pôsobenia v Kežmarku sa ukázal ako dobrý spovedník. Bol aj dobrým kazateľom. Už počas jeho pôsobenia v Kežmarku koloval o ňom chýr, že je cnostným kňazom. Veriaci z Malého Slavkova hovorili o rôznych jeho sebazapreniach, ktoré robil kvôli spáse duší veriacich. Čo sa zovňajšku týka, rád chodil pešo, naboso, v jednoduchej reverende, bez klobúka, s nakrátko ostrihanými vlasmi.
Pastoračné pôsobenie vo Veľkej Lesnej
Dňa 1. marca 1934 po krátkej chorobe zomrel vdp. František Klein, dekan Spišskostarovesského dekanátu a farár v Rychvalde (dnes Veľká Lesná). Za dočasného správcu farnosti Rychvald bol stanovený ThDr. Ján Čarnogurský. Nastúpil tu niekoľko dní po smrti vdp. Kleina. Zastupoval tu však len pár mesiacov, za správcu farnosti nastúpil v marci 1934 a bol tu do konca augusta toho istého roku. Aj napriek tomu, že tu bol len tak krátko, zanechal v srdciach veriacich hlboké nezmazateľné spomienky. Dodnes naňho spomínajú veriaci ako na príkladného kňaza svätého života. Od 1. septembra 1934 sa Ján Čarnogurský vrátil späť na svoje staré pôsobisko do Kežmarku.
Špirituál a profesor v Spišskej Kapitule
Po sedemročnom pôsobení v Kežmarku spišský biskup Ján Vojtaššák 1. septembra 1936 menoval ThDr. Jána Čarnogurského archivárom Biskupského úradu v Spišskej Kapitule. Nastúpil zároveň ako špirituál Kňazského seminára a profesor morálnej a pastorálnej teológie Vysokej školy bohosloveckej. I na Kapitule si skoro obľúbili špirituála Čarnogurského, najviac bohoslovci, ktorým nebol iba profesorom a duchovným vzorom, ale aj dobrým bratom a priateľom. Aj tu si svojimi kázňami a duchovným vzorom získal každého. Počas svojho pôsobenia na Spišskej Kapitule sa dostal do kontaktu so spišskokapitulskou generáciou katolíckych intelektuálov medzivojnového obdobia, ktorú formoval a zjednocoval najmä vtedajší vicerektor seminára, teológ a filozof František Skyčák. Zapojil sa tiež do Katolíckej akcie, dostal na starosť misijný apoštolát, ktorý propagoval exercičné hnutie, staral sa o vysielanie veriacich na duchovné cvičenia a taktiež o zámorské misie.
Pán si ho povolal k sebe v mladom veku
Špirituál Čarnogurský veľa času, vo dne či v noci, trávil meditáciou v seminárnej kaplnke. Osobitne si uctieval Pannu Máriu, často putoval na Mariánsku horu v Levoči, do Čenstochovej v Poľsku a inde. Každoročne sám viedol klerikov na mariánsku púť pešo z Kapituly do Levoče. Tak aj 30. júna 1938. Neďaleko levočskej hory pri kaplnke skolaboval a privolaná sanitka ho odviezla do levočskej nemocnice. Špirituál Ján Čarnogurský zomrel 1. júla 1938 o druhej hodine v noci. Zo správy Krajinskej verejnej nemocnice Dr. Jána Rumanna v Levoči vyplýva, že sa v nemocničnom ošetrení nachádzal od 30. júna pre diagnózu „Insolátio“ (slnečný úpal). Špirituál a profesor ThDr. Ján Čarnogurský zomrel zaopatrený sviatosťami zomierajúcich v 34. roku veku a v 10. roku kňazstva v povesti svätosti.
Pohrebné obrady a miesto, kde jeho ostatky očakávajú vzkriesenie
Po zádušnej svätej omši v levočskom Chráme sv. Jakuba, ktorú celebroval biskup Vojtaššák, bol špirituál Ján Čarnogurský prevezený do svojho rodiska. Pohreb sa konal v pondelok dňa 4. júla 1938, pohrebné obrady vo Veľkej Frankovej začal farár Andrej Podolský, vtedajší dekan zo Spišskej Starej Vsi. Omša sa konala vo farskom kostole vo Veľkej Frankovej, po nej išiel mohutný pohrebný sprievod až do Malej Frankovej. Na jeho poslednej ceste ho odprevádzal rektor seminára Mons. Ján Ferenčík. Pred rodičovským domom nebohého v obradoch pokračoval Mons. Ján Ferenčík, ktorý držal aj pohrebnú homíliu. Na pohrebe sa zúčastnilo veľké množstvo veriacich, ako aj 54 kňazov a bohoslovcov, čo pri vtedajšom spôsobe cestovania bolo naozaj veľa. Pochovaný je vo svojom rodisku, v Malej Frankovej, hneď vedľa chodníka do kostolíka. Bratia sa postarali o pomník nad jeho hrobom. Je to mohutná zaoblená tatranská žula, je na ňom vyrytý kríž a nápis: „ Tu spočíva v Pánu Dr. Ján Čarnogurský, špirituál a profesor, narodený 10.1.1904 v Malej Frankovej, zomrel 1.7.1938 v Levoči. R.I.P.“ Jeho hrob je starostlivo udržiavaný a spomienka naňho je nielen živá, ale nesie znaky veľkej úcty pre jeho cnostný ľudský i kňazský život.
PaedDr. Anna Dudová, PhD.
Najnovšie komentáre