Kategória Články

Ste predsedníčkou OZ špirituála Jána Čarnogurského. Aké ciele má toto združenie?

Cieľom nášho OZ je šíriť dobré meno kňaza Jána Čarnogurského, šíriť jeho mravný odkaz pre súčasnú spoločnosť a dôslednejšie spoznávať jeho život a dielo. Presné ciele sú uvedené  v Štatúte nášho OZ a sú zverejnené aj na internetovej stránke združenia: carnogurskyjan.sk

Je známe, že ste sa zaoberali životom a čnosťami tohto kňaza. Ktoré čnosti si u neho najviac ceníte a ktoré by nemali chýbať dnešným kňazom, ale i ostatným kresťanom?

Vlastností a čností, ktoré si u neho vážim, je viac. Ale azda najviac ma oslovuje jeho láska k chudobe, ktorú nechápe ako bezduchú nemajetnosť, ale ako slobodu od hmotných dobier...

Pán doktor Frankovský, viete o nejakých svedectvách svätosti pána špirituála Jána Čarnogurského, o ktoré by ste sa vedeli s našimi čitateľmi podeliť?

Ja som sa narodil 10 rokov po jeho smrti. Všeobecne povedomie v mojom rodisku na Frankovej a na okolí bolo a stále je, že bol to svätý kňaz. Už od teologických štúdií som si písaval na vianočné a veľkonočné sviatky s pánom kanonikom Jozefom Michnom, rodákom z Veľkej Lesnej, ktorého za kanonika ustanovil ešte otec biskup Ján Vojtaššák v roku 1949 a ten mi v nejednom pozdrave odpovedal asi takto: „Milý krajan, verím, že bude z Vás dobrý kňaz, lebo máte v nebi veľkého orodovníka kňaza Janka Čarnogurského“.

Od ďalšieho svojho spolurodáka kňaza Jozefa Voščeka som počul aj ta...

Vážený pán rektor, vážený pán profesor Jarab. Stojíte na čele kňazského seminára v Spišskej Kapitule, kde v rokoch 1936-38 pôsobil ako špirituál kňaz Ján Čarnogurský. Ktoré z vlastnosti tohto kňaza by ste zdôraznili pre súčasnú generáciu bohoslovcov a kňazov?

Niekedy sa mi zdá vhodnejším  vyjadriť kerygmu – obsah života druhého príkladom, hlavne ak už sme časovo vzdialený od jeho života. A tak dnešnej generácií seminaristov, kandidátom na kňazskú službu pripomínam život otca špirituála Dr. Jána Čarnogurského ako harfu: každá jej struna je ladičom presne naladená na svoju hodnotu a preto vydáva pod rukami umelca nádhernú melódiu. To „naladenie“ je naša dispozícia, ktorou sa denne ponúkame Pánovi, Darcovi nášho života a povolania...

Básnik Janko Silan (vlastným menom Ján Ďurka) sa narodil 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre. Po štúdiu gymnázia v Nitre (1928-1936) ho spišský biskup Ján Vojtaššák prijal do Kňazského seminára a na Vysokú školu bohosloveckú v Spišskej Kapitule. Chcel byť kňazom a skúšal to v Nitre i Trnave. Mal však veľmi slabý zrak a v tom bol problém. Sám o sebe píše takto: „Teda taký žobráčik sa chcel stať kňazom… Ach, aké to bolo ťažké… U misionárov ma odmietli (rozumej: Verbistov na Kalvárii v Nitre), do seminára neprijali nikde. Až keď ma najdôstojneší pán biskup Pavol Jantausch videl náhodou odpoludnia plakať na kameni na kvadrume trnavského seminára, zo súcitu ma prijal. Pravda, o poldruha roka ma prepustili. Až po mature zablúdil som aj na Spiš a tu ma najdôstojnejší pán biskup Ján Vojtaššák prijal za bohoslovca s poznámkou: Veď aj pápež je krátkozraký…“ (J. Paštéka: Pozvanie do poézie Janka Silana, in: Súborné dielo Janka Silana, zväzok prvý, Lúč, Bratislava 1995, str. 7). Po kňazskej vysviacke bol kapl...